Belehrad
3. februára (TASR) - Takmer štyri desaťročia - od konca druhej svetovej
vojny - vládol v Juhoslávii Josip Broz Tito. Po jeho smrti v máji 1980
sa začali postupne vyostrovať rozpory medzi jednotlivými zväzovými
republikami. Narastajúce sociálne napätie, národnostné a ekonomické
rozdiely stále viac a viac podnecovali separatistické a nacionalistické
tendencie jej jednotlivých častí. Udalosti v bývalej Juhoslávii
vyvrcholili jej krvavým rozpadom. Od konca existencie tohto
multietnického balkánskeho štátu uplynie v sobotu 4. februára 20 rokov.
Po smrti Josipa Broza Tita sa ocitla federálna vláda v Belehrade vo
veľmi zložitej situácii. Medzi vedúcimi predstaviteľmi zväzových
republík a centrom vznikali zásadné nezhody ohľadne ďalšieho
administratívneho usporiadania krajiny a jej spravovania. Rôzne
predstavy o budúcom usporiadaní Juhoslávie viedli k postupnému
vyhlasovaniu nezávislosti jednotlivých juhoslovanských republík.
Slovinsko a Chorvátsko vyhlásili nezávislosť 25. júna 1991, čo bol
začiatok rozpadu niekdajšieho spoločného štátu. Následne tak urobilo
Macedónsko (8. septembra 1991 - od januára 2019 Severné Macedónsko),
Bosna a Hercegovina (1. marca 1992) a 27. apríla 1992 vyhlásila
nezávislosť Juhoslovanská zväzová republika (JZR), ktorú tvorilo Srbsko
(vrátane bývalých autonómnych oblastí Vojvodina a Kosovo) a Čierna Hora.
Proces rozpadu Juhoslávie sprevádzala vlna ozbrojených konfliktov. Po
skončení občianskych vojen na slovinskom území, v Chorvátsku a na území
Bosny a Hercegoviny v prvej polovici 90. rokov 20. storočia, došlo na
Balkáne koncom 90. rokov k ďalšiemu konfliktu. Severoatlantická aliancia
(NATO) začala 24. marca 1999 operáciu Spojenecká sila, v rámci ktorej
bombardovala ciele na území JZR, ako odvetu za tvrdé zákroky srbských
jednotiek proti albánskym separatistom v Kosove.
Vnútropolitickú situáciu v Juhoslovanskej zväzovej republike, nazývanou tiež "malá" alebo "tretia" Juhoslávia, charakterizovali politické roztržky, katastrofálna hospodárska situácia, ako aj odpor Albáncov v Kosove.
Posledným dejstvom existencie Juhoslávie sa stalo mimoriadne zasadanie
zväzového parlamentu, ktorý sa zišiel 4. februára 2003 v Belehrade.
Poslanci rozhodli o vytvorení Srbska a Čiernej Hory (SČH), voľného
štátneho zväzku, ktorý nahradil Juhoslovanskú zväzovú republiku.
Príslušnú dohodu o transformácii podpísali predstavitelia Srbska a
Čiernej Hory už 14. marca 2002 za sprostredkovania Európskej únie, po
čom nasledovali mesiace komplikovaných rokovaní o texte ústavnej charty
SČH.
V oboch komorách zákonodarného zboru podporila predtým ústavnú chartu
nového štátu a vykonávacie zákony absolútna väčšina poslancov. V
40-člennej hornej komore, kde sa hlasovalo najskôr, bolo za 26, proti
hlasovalo sedem poslancov. Zo 138 poslancov dolnej komory za chartu
hlasovalo 72, proti 39. Hlasovanie o vykonávacom zákone sa skončilo
pomerom hlasov 72:39.
Vyhlásením nového štátneho zväzku s názvom Srbsko a Čierna Hora prestala
Juhoslávia formálne existovať. Tento štátny útvar zanikol definitívne o
tri roky neskôr 3. júna 2006, kedy bývalá juhoslovanská republika
Čierna Hora oficiálne vyhlásila nezávislosť.
0